Endokarditída

Endokarditída je zápal endokardu, vnútorného povrchu srdca, ktorý najčastejšie postihuje srdcové chlopne. Väčšinou ide o bakteriálnu infekciu, ktorej zdrojom býva baktériémia vyvolaná zubnými, kožnými infekciami alebo lekárskymi zákrokmi. Rozlišuje sa na akútnu endokarditídu a subakútnu endokarditídu. Rizikové faktory zahŕňajú vrodené srdcové chyby, protézy chlopní, predchádzajúcu endokarditídu a zneužívanie intravenóznych drog.

Patogenéza spočíva v tom, že baktérie sa pri poškodenej endokarde uchytia na chlopňách a tvoria vegetácie, ktoré pozostávajú z baktérií, fibrínu a krvných zrazenín. Vegetácie môžu viesť k poruchám chlopní a k embolizácii do iných orgánov.

Príznaky zahŕňajú horúčku, zimnicu, únavu a potenie; môžu sa objaviť dýchavičnosť a bolesť na hrudi. Na vyšetrení býva často nový alebo zmenený srdcový šelest. V niektorých prípadoch sa vyskytujú kožné alebo očné príznaky, ako Oslerove uzliny, Janewayove lézie a Rothove plôšky.

Diagnostika sa opiera o krvné kultúry (aspoň tri sady pred začiatkom liečby) a echokardografiu, ktorá môže byť vykonaná cez hrudník (TTE) alebo cez pažerák (TEE), na dôkaz vegetácií a porúch chlopní. Dukeove kritériá sa používajú na potvrdenie diagnózy.

Liečba je antibakteriálna a zvyčajne podávaná parenterálne počas 4–6 týždňov, podľa identifikovaného organizmu a citlivosti. V niektorých prípadoch je potrebná chirurgická liečba na opravu alebo výmenu poškodenej chlopne, najmä pri zlyhaní chlopne, veľkých vegetáciách alebo endokarditída na protéznej chlopeň.

Prevencia zahŕňa antibiotickú profylaxiu pred invazívnymi zubnými zákrokmi u vysokorizikových pacientov. Prognóza sa vďaka skorému poznaniu a správnej liečbe zlepšila, no endokarditída ostáva závažná, najmä pri protéznej chlopni a infekciách spôsobených Staphylococcus aureus. Incidencia sa pohybuje v niekoľkých prípadoch na 100 000 osôb ročne.