emisií

Emisie sú uvoľnenia látok do atmosféry, ktoré vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti alebo prirodzených procesov. V klimatických a environmentálnych štúdiách sa často zameriavajú na emisie skleníkových plynov a na znečisťujúce látky, ktoré ovplyvňujú kvalitu ovzdušia. Emisie sa merajú a sledujú v národných inventúrach a medzinárodných štatistikách, pričom sa používajú jednotky ako CO2e (oxide pre ekvivalenty uhlíka) na vyjadrenie celkovej environmentálnej záťaže.

Medzi hlavné kategórie patria emisie skleníkových plynov, ako sú oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), dusík oxid (N2O) a fluorované plyny, a emisie znečisťujúcich látok, ako sú SO2, NOx, tuhý aerosol PM2.5 a VOC. Zdroje týchto emisií zahŕňajú energetiku a priemysel, dopravu, poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo.

Dopady emisií zahŕňajú klimatické zmeny spôsobené nadmerným skleníkovým efektom, zhoršenú kvalitu ovzdušia a s tým súvisiace zdravotné riziká, ako dýchacie a kardiovaskulárne ochorenia. Dlhodobé zmeny môžu viesť aj k kyslým dažďom, eutrofizácii vodných systémov a poškodeniu ekosystémov.

Regulácia a znižovanie: emisie sa sledujú v národných inventúrach a často sú vyjadrené ako CO2e. Medzinárodné rámce zahŕňajú Parížsku dohodu, zatiaľ čo v Európe funguje Emisný obchodný systém (EU ETS). Znižovanie emisií sa dosahuje zvyšovaním energetickej efektívnosti, prechodom na obnoviteľné zdroje energie, elektrifikáciou dopravy a technológiami ako zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS).

Emisie predstavujú kľúčový ukazovateľ environmentálnej politiky; ich znižovanie vyžaduje koordinované opatrenia na úrovni domácností, podnikov aj štátov.