imunológiou

Imunológia je odvetvie biomedicíny, ktoré skúma imunitný systém organizmov, jeho štruktúru, funkciu a mechanizmy obrany proti infekciám, cudím látkam. Cieľom je pochopiť, ako organizmus rozpozná patogény, ako na ne reaguje a ako udržiava rovnováhu medzi obrannou aktivitou a toleranciou voči vlastným tkanivám.

Imunitný systém sa delí na vrodenú imunitu a adaptívnu imunitu. Vrodená imunita poskytuje rýchlu, nešpecifickú obranu prostredníctvom bariér, ako sú pokožka a sliznice, a buniek ako fagocyty a prirodzene zabíjacie bunky (NK). Adaptívna imunita je špecifická a pamäťová a zahŕňa B lymfocyty, ktoré produkujú protilátky, a T lymfocyty, ktoré koordinujú bunkový a humorálny mediátor obrany.

Orgány a tkanivá zahŕňajú kostnú dreň, slezinu, týmus, lymfatické uzliny a ďalšie lymfoidné tkanivá. Bunky imunitného systému vznikajú a dozrievajú v kostnej dreni, T bunky dozrievajú v týmuse. Antigény sa rozpoznávajú prostredníctvom receptorov, čo vedie k aktivácii iných buniek a tvorbe protilátok.

Mechanizmy obrany zahŕňajú humorálnu imunitu prostredníctvom protilátok a bunkovú imunitu prostredníctvom T lymfocytov. Obranné procesy zahŕňajú neutralizáciu patogénov, opsonizáciu, aktiváciu komplementu a cytotoxické ničenie infikovaných buniek. Pamäťové bunky zaisťujú rýchlu a silnejšiu odpoveď pri opätovnej expozícii.

Imunitné poruchy zahŕňajú autoimunitné choroby, alergie a primárne či sekundárne imunodeficiencie. Klinická prax využíva vakcináciu, imunoterapie pri rakovine a transplantáciách a moduláciu imunitnej odpovede pri autoimunitných ochoreniach.

Metódy skúmania imunológie zahŕňajú serologické testy, flow cytometriu, ELISA, Western blot a sekvenovanie receptorov. História imunológie siaha od vakcinácie a objavov fagocytózy až po teórie antigén–protilátka zo 19. a 20. storočia.