perspektíva

Perspektíva znamená v prvom rade výhľad alebo bod zobrazenia, z ktorého sa pozeráme na svet okolo nás. V slovenčine má jednak doslovný význam súvisiaci s videním a zobrazením predmetov, a jednak obrazný význam ako postoj, názor alebo prognóza. Pojem pochádza z latiny a do slovenčiny sa dostal cez francúzštinu a nemčinu.

V oblasti výtvarného umenia a technického kreslenia perspektíva označuje spôsob znázornenia trojrozmerného sveta na dvojrozmernom povrchu. Základom sú horizont a zbiehajúce sa línie, ktoré vytvárajú efekt lineárnej perspektívy; existuje aj atmosferická perspektíva, kde vzdialenejšie prvky strácajú ostrosť a farby sa zamlňajú. V západnej tradícii sa rozvoj perspektívy zapísal do obdobia renesancie, napríklad u Brunelleschiho, Masaccia a Albertiho, ktorí traktátmi a vizuálnymi skúsenosťami položili základy mechanizmu zobrazovania priestoru na ploche.

V širšom význame umožňuje perspektíva opisovať alebo zvažovať veci z určitého pohľadu. Mnohí ju používajú na opis budúcich výhľadov a trendov v ekonomike, politike, vede alebo kultúre, alebo pri zdieľaní osobných názorov a skúseností. Perspektíva tiež súvisí s konceptom perspektívneho myslenia a kognitívneho vnímania, ktoré zahŕňa empatiu a schopnosť brať do úvahy odlišné pohľady.

V lingvistike a kultúrnych štúdiách sa perspektíva využíva na opis rámca a kontextu, v ktorom sa informácie interpretujú. Ako pojem je flexibilný a aj v technickej terminológii spája zobrazovacie aj metaforické významy.