nútenie

Nútenie je proces, v ktorom jedinec alebo skupina donúti iného konať alebo nekonať v dôsledku vonkajšieho tlaku, hrozieb alebo násilia. Pojem sa používa v práve, sociálnych vedách a etike na opis porušenia slobody a autonómie.

Nútenie môže mať rôzne podoby a mechanizmy, a preto sa často rozlišuje na právne, sociálno‑psychologické a ekonomické nútenie.

Právne nútenie zahŕňa situácie, keď súhlas nie je voľný alebo keď hrozba alebo násilie znehybnia slobodné rozhodnutie. V zmluvnom práve sa skúma, či dohoda vznikla za podmienok nútenia, ktoré by ju robili neplatnou.

Sociálno‑psychologické nútenie zahŕňa manipuláciu, emočnú závislosť a tlak na súhlas bez použitia fyzickej sily.

Ekonomické nútenie sa týka tlaku vyplývajúceho z nútených podmienok, ako sú neprimerané dlhy, lákanie na pôžičky alebo predaj do závislosti.

V medzinárodnom práve je nútenie a zotročenie považované za porušenie ľudských práv a sú predmetom ochrany a sankcií.

Ochranné mechanizmy zahŕňajú právne predpisy, nezávislú právnu pomoc, občianske a štátne inštitúcie, ktoré bojujú proti núteniu a poskytujú podporu obetiam.

V psychológii a sociológii nútenie súvisí s nerovnosťou moci a môže mať dlhodobé následky na obete aj spoločnosť.