indikátorov

Indikátory sú kvantitatívne alebo kvalitatívne ukazovatele, ktoré vyjadrujú stav, úroveň alebo trend určitého javu. Slúžia na meranie pokroku, porovnávanie medzi obdobiami, regiónmi alebo subjektmi a na hodnotenie účinnosti politík, programov a projektov.

Rozdeľujú sa podľa kontextu na ekonomické, sociálne, environmentálne, zdravotné a demografické indikátory. V podnikovej a projektovej praxi sa často používajú výkonnostné indikátory (KPI). Zložené indikátory alebo indexy sumarizujú viaceré ukazovatele do jednej miery alebo hodnotiaceho skóre.

Pri konštruovaní indikátorov sa uplatňujú zásady relevancie, merateľnosti, spoľahlivosti, časovej aktuálnosti a porovnateľnosti, pričom sa často používa SMART kritériá (špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné, časovo ohraničené). Základom je jasná definícia, metodika zberu dát a transparentný zdroj.

Zdroje a limity: Dáta môžu pochádzať zo štatistík, administratívnych záznamov alebo priameho merania. Indikátory sú náchylné na chyby, časové oneskorenia a nekonzistencie, preto ich interpretáciu treba vykonávať v kontexte a so zohľadnením možné biasy a normalizácie.

Príklady zahŕňajú GDP na obyvateľa, mieru nezamestnanosti, literáciu, emisie CO2 na obyvateľa alebo dostupnosť pitnej vody. Zložené indikátory ako Index ľudského rozvoja (HDI) slúžia na porovnanie komplexných javov medzi krajinami.