evolúcie

Evolúcie je proces zmeny dedičných znakov v populáciách prostredníctvom generácií. Základná myšlienka spočíva v tom, že v priebehu času sa meni frekvencie alel, čo vedie k postupným zmenám vo vlastnostiach organizmov a ich správaní.

Najvýznamnejším mechanizmom je prirodzený výber: jedinci s výhodnými znakmi majú väčšiu šancu prežiť a odovzdať svoje gény ďalším generáciám. Ďalšie mechanizmy zahŕňajú mutácie (nové alely), genetickú drift (náhodné zmeny frekvencií génov), migráciu génov medzi populáciami a rekombináciu počas pohlavného rozmnožovania. Spoločne umožňujú variáciu a dlhodobé zmeny vo vlastnostiach populácií, vrátane vzniku nových druhov, teda špeciácie.

Dôkazy o evolúcii zahŕňajú fosílny záznam, porovnávaciu anatomiu a embryológiu, biogeografiu, molekulárnu biológiu a štúdie genetickej divergence medzi populáciami. Rozlišujeme mikroevolúciu, ktorá sa týka krátkodobých zmien v populáciách, od makroevolúcie, ktorá opisuje širšie vzorce evolúcie na úrovni druhov a vyšších taxónov.

Historický vývoj sa spája s dielom Charlesa Darwina a Alfreda Russella Wallacea, ktorí v 19. storočí navrhli podobnú teóriu a Darwinova kniha On the Origin of Species (1859) ju popularizovala. Neskôr, počas modernej syntézy (1930–1950), sa genetika spojila s paleontológiou, ekológiou a ďalšími disciplínami a objasnila úlohu mutácií, výberu a driftu v evolúcii. V súčasnosti sa evolúcia skúma prostredníctvom populačnej genetiky, filogenetiky a genomiky, čo potvrdzuje jej ústredné postavenie v biológii.