amnézia

Amnézia je stav charakterizovaný čiastočnou alebo úplnou stratou pamäti. Postihuje schopnosť uložiť nové spomienky alebo vyvolať už uložené informácie a môže byť prechodná alebo trvalá. Typy zahŕňajú anterográdnu amnéziu (neschopnosť tvoriť nové spomienky), retrográdnu amnéziu (strata spomienok z minulosti) a tranzitórnu globálnu amnéziu (dočasná, často náhla strata episódickej pamäti). Existuje tiež disociatívna (psychogénna) amnézia, ktorá súvisí s psychickým stresom alebo traumou.

Príčiny sú rôzne: neurologické poškodenie (úraz hlavy, mozgová príhoda, infekcia, nádor), neurodegeneratívne choroby (napr. Alzheimerova choroba), metabolické poruchy, alkoholom podmienený komplex Korsakoffovej poruchy a účinok niektorých liekov. Mechanizmy závisia od poškodenia mozgových štruktúr zodpovedných za konsolidáciu a uchovávanie pamäti, najmä hipokampu a limbického systému.

Diagnóza vychádza z anamnézy, neuropsychologického testovania a zobrazovacích metód (CT, MRI), ktoré pomáhajú vylúčiť reverzibilné príčiny. Liečba smeruje k odstráneniu základnej príčiny, kognitívnej rehabilitácii a kompenzačným stratégiám (pamäťové pomôcky, štruktúrované rutiny). Prognóza závisí od etiológie; niektoré formy sa čiastočne alebo úplne zlepšia, zatiaľ čo iné majú progresívny priebeh.