Autorizácia

Autorizácia je proces udelenia oprávnení na vykonávanie určitých akcií alebo prístup k zdrojom v informačnom systéme na základe politiky prístupov a atribútov používateľa alebo prostredia. V protiklade k autentifikácii, ktorá overuje identitu používateľa, autorizácia overuje, či je daná operácia povolená.

Medzi bežné prístupové modely patria RBAC (role-based access control), ABAC (atribútová prístupová kontrola), DAC (discretionary access control) a MAC (mandatory access control). RBAC prideľuje oprávnenia na základe rolí používateľov; ABAC využíva atribúty používateľa, zdroja a kontextu; DAC umožňuje vlastníkom zdrojov určovať práva; MAC zavádza centrálnu, pevne stanovenú politiku vynútenú systémom.

Implementácie a štandardy zahŕňajú mechanizmy na rozhodovanie a vynucovanie autorizácie. OAuth 2.0 predstavuje rámec pre delegovanú autorizáciu k zdrojom tretích strán; OpenID Connect rozširuje OAuth o autentifikáciu. Na formálne vyjadrenie politík ABAC sa často používa XACML. Pre komunikáciu autorizácie medzi komponentmi sa používajú tokeny (napr. JWT), brány API a konsolidované autorizačné vrstvy.

Praktické aspekty zahŕňajú princíp najnižších práv, need-to-know a rozdelenie povinností, spolu s pravidelnými auditmi prístupov. Politiky by mali byť spravovateľné, revokovateľné a auditovateľné; rozhodnutia o autorizácii by mali byť dostupné na vyšetrenie a logované. Dôležité sú zmeny v rolách alebo ukončenie pracovného vzťahu, ktoré vyžadujú okamžitú revokáciu prístupov.

Bezpečnostné výzvy a riziká zahŕňajú neúplné alebo zastarané politiky, zle spravované kľúče a tokeny a potrebu pravidelného preverovania pravidiel a ich aktualizácie. Správne riadená autorizácia znižuje riziko neoprávneného prístupu k citlivým dátam a podporuje súlad s predpismi.