vysielanie

Vysielanie je proces šírenia audiovizuálneho obsahu (napríklad rozhlasového alebo televízneho signálu) k verejnosti prostredníctvom rôznych prenosových sietí. Zahŕňa širokú škálu služieb, od tradičného rádio a televízneho vysielania až po digitálne a online formy distribúcie.

Medzi hlavné formy vysielania patrí terestriálne (digitálne, napríklad DVB-T/T2), satelitné (DVB-S/S2) a káblové vysielanie (DVB-C), ktoré prenášajú signál do koncových používateľov prostredníctvom fyzických sietí. Okrem toho sa čoraz viac využíva IP-based vysielanie a platformy internetu (IPTV, streaming), ktoré umožňujú prístup k obsahu cez siete a zariadenia pripojené na internet. Vysielanie sa zvyčajne delí na rozhlasové (vysielanie zvuku) a televízne (vysielanie obrazu a zvuku), prípadne na obsah špecificky určený pre verejnoprávne, súkromné alebo komerčné stanice.

Regulácia a licencovanie vysielania sú zvyčajne vedené štátnymi alebo regionálnymi orgánmi, ktoré spravujú frekvenčný spektrum, udeľujú licencie a stanovujú obsahové a technické požiadavky. V mnohých krajinách pôsobí nezávislá regulačná rada alebo úrad pre vysielanie a retransmisiu, zatiaľ čo bloky frekvencií sú často prideľované na základe aukcií alebo licenčných konaní. Vysielanie tiež podlieha normám týkajúcim sa ochrany kultúrneho dedičstva, autorských práv a spoločenskej zodpovednosti obsahu.

Historicky sa vyvíjalo od analógového k digitálnemu a postupne k integrovaným službám s internetovou distribúciou, čo zmenilo spôsob financovania, reprodukcie a dostupnosti obsahu. Kompetencie a architektúra vysielania sú preto výsledkom technického pokroku, regulácie a meniacich sa spotrebiteľských návykov.