telefónu

Telefón, v slovenčine často v genitívnom tvare „telefónu“, je zariadenie slúžiace na hlasovú komunikáciu na diaľku. Pôvodne umožňoval prenos zvuku cez elektrické vedenie; dnes zahŕňa aj textové správy, videohovory a dátové služby.

História telefónu siaha do 19. storočia. Vynálezci často uvádzajú Alexandra Grahama Bella, ktorý v roku 1876 uskutočnil prvé úspešné spojenie. Ako predchodcovia sa uvádzajú aj ďalší vynálezcovia, napríklad Antonio Meucci, a v dejinách vynálezov prebiehali patentové a technologické boje. Počiatočné siete využívali kovové vodiče a prepojovacie stanice a s rozvojom techník prešli na digitálne a neskôr paketové siete.

Technológie a typy telefónov zahŕňajú pevné linky (analogové aj digitálne), mobilné siete (2G, 3G, 4G, 5G) a internetovú telefóniu (VoIP). V súčasnosti sú najrozšírenejšie smartfóny, ktoré kombinujú tradičné hlasové služby s množstvom ďalších funkcií. Základné súčasti zahŕňajú mikrofón, reproduktor alebo slúchadlo, klávesnicu či dotykovú obrazovku a modem či čip pre sieťové pripojenie.

Fungovanie telefónu spočíva v tom, že hlasový signál sa mení na elektrický (a pri digitálnych systémoch na digitálny) signál, ktorý sa prenáša cez sieť a na strane prijímača sa opäť premení na zvuk. V digitálnych sieťach sa používajú kódovanie, kompresia a paketový prenos.

Vplyv telefónov na spoločnosť je významný: zmenili spôsob komunikácie, podnikanie, vyhľadávanie informácií a organizáciu núdzových služieb, pričom súčasné siete podporujú mobilitu, rýchlu výmenu informácií a globálne kontakty.