spájania

Spájanie je proces spojovania dvoch alebo viacerých dielov do jedného celku s cieľom dosiahnuť pevný a trvanlivý spoj. Pojem sa používa v technike aj v priemysle a zahŕňa mechanické spojovanie aj chemické väzby, ako sú pájanie, zváranie a lepenie. Výber metódy závisí od materiálov, požadovanej sily spojenia a podmienok prostredia, v ktorom bude spoj prevádzkovaný.

Medzi hlavné spájacie metódy patria mechanické spojovanie (nity, skrutky, klince, presné uchytenie), pájanie kovov pomocou taviteľného spojovacieho materiálu (nižšie teploty), zváranie (spájanie kovov fúziou pri vyšších teplotách, často s doplňujúcim taviteľným materiálom) a lepenie (epoxidové, polyuretánové alebo cyanoakrylátové lepidlá). Niektoré špeciálne techniky zahŕňajú ultrazvukové zváranie alebo tepelné diffúzne spájanie pre určité materiály.

Proces spájania zvyčajne zahŕňa prípravu povrchov (očistenie, odmasťovanie, drsnenie), správne uloženie dielov, aplikáciu spojovacieho materiálu, zahrievanie a tuhnutie či curing a následnú kontrolu spoja (vizuálna kontrola, testy pevnosti, alebo NDT metódy).

Použitie spájania sa vyskytuje v elektronike, strojárstve, automobilovom priemysle, stavebníctve a ďalších odvetviach. Voľba metódy závisí od materiálov, požadovanej pevnosti, teplotnej a chemickej odolnosti, prostredia a nákladov.

Kvalita a bezpečnosť spoja sa riadi pravidlami a normami. Spojovacie práce môžu produkovať dym a zdravotne škodlivé látky; vyžadujú sa vhodné ventilačné podmienky a ochranné pomôcky. Kontrolu spoja zabezpečujú vizuálne a mechanické testy, prípadne NDT metódy pri zváraní. Normy sú špecifické pre krajinu a odvetvie.