pasterizácia

Pasterizácia je proces tepelného ošetrenia potravín, najčastejšie tekutých, ktoré sa používa na zničenie patogénnych mikroorganizmov a zníženie počtu kazivých mikroorganizmov. Cieľom pasterizácie nie je sterilizácia, teda úplné odstránenie všetkých mikroorganizmov, ale predĺženie trvanlivosti potraviny a zvýšenie jej bezpečnosti pre spotrebiteľa.

Proces pasterizácie bol pomenovaný po francúzskom vedcovi Louisovi Pasteur, ktorý v 19. storočí objavil, že zahrievanie vína a piva na určitú teplotu zabráni jeho skazeniu. Dnes sa pasterizácia bežne používa pri výrobe mlieka, džúsov, piva, vína a iných potravinárskych výrobkov.

Existuje niekoľko metód pasterizácie, ktoré sa líšia teplotou a časom expozície. Najbežnejšie metódy zahŕňajú:

Vysokotepelná krátkodobá pasterizácia (HTST): Potravina sa zahrieva na 72 °C po dobu 15 sekúnd. Táto metóda je účinná pri ničení väčšiny patogénnych baktérií a zároveň minimálne ovplyvňuje chuť a nutričné vlastnosti potraviny.

Nízkoteplotná dlhodobá pasterizácia (LTLT): Potravina sa zahrieva na 63 °C po dobu 30 minút. Táto metóda je šetrnejšia k potravine, ale menej účinná pri ničení niektorých mikroorganizmov.

Ultra vysokoteplotná pasterizácia (UHT): Potravina sa zahrieva na 135-150 °C po dobu 1-2 sekúnd. Táto metóda dosahuje takmer sterilizačný efekt a umožňuje dlhodobé skladovanie pri izbovej teplote, ale môže ovplyvniť chuť a zmeniť niektoré nutričné zložky.

Pasterizácia je dôležitým krokom v potravinárskom priemysle, ktorý prispieva k ochrane verejného zdravia a minimalizácii potravinového odpadu.