náter

Náter je tenká ochranná alebo dekoratívna vrstva, ktorá sa nanáša na povrch a po zaschnutí vytvorí film. Cieľ náteru je chrániť povrch proti mechanickému poškodeniu, vlhkosti, UV žiareniu a chemickým vplyvom a zároveň zabezpečiť estetický vzhľad.

Zloženie náterov tvorí hlavne väzobnú zložku (pojivo), pigmenty a plnivá, doplnkové prísady a médium na aplikáciu (vodu alebo rozpúšťadlá). Pojivo tvorí film, pigment určuje farbu a UV ochranu, plnivá zlepšujú mechanické vlastnosti a vyrovnávajú nerovnosti. Doplnky upravujú tok, sušenie, odolnosť proti vode, plesniam a prácu pri nízkych či vysokých teplotách.

Nátery sa delia podľa média na vodou riediteľné a rozpúšťadlové; podľa účelu na dekoratívne a ochranné; podľa prostredia na vnútorné a vonkajšie, antikorózne a špeciálne (napr. protipožiarne, protipliesňové, morské). Z hľadiska technológie sa delia na základný náter, medzivrstvový a vrchný náter a medzi nimi možno uviesť aj práškové nátery, ktoré sa vypaľujú.

Pred aplikáciou sa povrch očistí, odmastí, zdrsní a prípadne opraví nerovnosti. Aplikácia sa vykonáva štetcom, valčekom alebo striekaním; vrstvy sa nanášajú v niekoľkých tenkých vrstvách. Hrúbka suchého filmu býva u vnútorných náterov približne 20–60 µm, u vonkajších 60–120 µm, v prípade protikoróznych systémov aj vyššia. Doba schnutia a vytvrdnutia závisí od typu náteru, teploty a vlhkosti; plná odolnosť býva dosiahnutá až po niekoľkých dňoch až týždňoch.

Vlastnosti náterov zahŕňajú adhéziu k povrchu, pružnosť, tvrdosť a odolnosť voči vode, UV žiareniu a chemikáliám. Medzi výhody patrí ochrana a estetika, predĺženie životnosti povrchu; nevýhody môžu zahŕňať citlivosť na mechanické poškodenie a environmentálne dopady súvisiace s obsahom VOC. V praxi sa volí podľa požiadaviek na ochranu, vzhľad a bezpečnosť.

Historicky aj dnes zohrávajú nátery kľúčovú úlohu v stavebníctve, doprave a priemysle. Správny výber, príprava povrchu a dodržiavanie aplikačných podmienok zvyšuje životnosť a znižuje náklady na údržbu.