mineralizácii

Mineralizácia je pojem z geológie a biológie, ktorý označuje vznik alebo uloženie minerálnych látok z roztokov alebo prostredníctvom biologických procesov. V širšom zmysle zahŕňa aj mineralizáciu organickej hmoty v pôde alebo vodnom prostredí a tvorbu biominerálov v organizmoch.

V geológii mineralizácia predstavuje tvorbu ložísk minerálnych látok, často kovov, ktoré vznikajú precipitáciou z fluidných roztokov. Hlavné mechanizmy zahŕňajú hydrotermálnu mineralizáciu, diagenetickú mineralizáciu a sedimentárnu mineralizáciu. Hydrotermálne roztoky prenikajú do hornín a precipitujú minerály, čo vedie k vzniku žíl a ložísk; diagenéza mení existujúce materiály v reakcii na zmeny tlaku a teploty; sedimentárna mineralizácia prebieha v sedimentárnych prostrediach.

Biomineralizácia opisuje tvorbu minerálnych štruktúr organizmami. Príklady zahŕňajú hydroxyapatit vo kostiach a zuboch, škrupiny a kladivká z mäkkýšov, či perly, ako aj ďalšie organické minerály produkované živočíchmi. Tieto procesy sú často presne riadené biologickými systémami, ktoré umožňujú vytvárať štruktúry s špecifickými vlastnosťami.

V pôdach a prostredí prebieha aj mineralizácia organickej hmoty, ktorá vedie k uvoľňovaniu živín a k mineralizácii uhlíka, čím sa zapája do cyklov živín a kolobehu uhlíka. Mineralizácia má význam pre objavovanie ložísk, environmentálne hodnotenie, archeológiu a paleontológiu.