izomerek

Isomérék (z gréckeho isos - rovnaký a meros - časť) je chemická zlúčenina, ktorá má rovnaký molekulový vzorec ako iná zlúčenina, ale líši sa od nej v usporiadaní atómov alebo v priestorovom usporiadaní. Tieto rozdiely v štruktúre vedú k odlišným fyzikálnym a chemickým vlastnostiam.

Existujú dva hlavné typy izomérov: konštitučné (štrukturálne) izoméry a stereoizoméry. Konštitučné izoméry majú rovnaký molekulový vzorec, ale odlišné poradie atómov, teda odlišnú konštrukciu. Napríklad bután a izobután sú konštitučné izoméry, obidva majú vzorec C4H10, ale atómy sú v nich usporiadané inak.

Stereoizoméry majú rovnaký molekulový vzorec aj rovnaké poradie atómov, ale líšia sa v priestorovom usporiadaní. Patria sem enantioméry, ktoré sú zrkadlovými obrazmi seba samých a nie sú nad sebou zameniteľné (podobne ako ľavá a pravá ruka), a diastereoméry, ktoré nie sú zrkadlovými obrazmi. Geometrické izoméry, ako sú cis a trans izoméry, sú príkladom diastereomérov, kde sa líši poloha substituentov okolo dvojitej väzby alebo v cykle.

Pochopenie izomérie je kľúčové v organickej chémii, pretože rozdiely v izomérnych formách môžu ovplyvniť reaktivitu, biologickú aktivitu a fyzikálne vlastnosti molekúl, ako je teplota topenia, bod varu alebo rozpustnosť. V medicíne a farmakológii je štruktúra molekuly zásadná pre jej účinnosť a potenciálne vedľajšie účinky.