spravodlivost

Spravodlivosť je normatívny ideál spravodlivého konania a usporiadania spoločnosti, ktorý sa týka rozdeľovania statkov, práv a povinností a spravodlivého zaobchádzania s ľuďmi. Ide o široký pojem, ktorý sa uplatňuje v etike, práve a verejnom živote.

Termín spravodlivosť pochádza zo slovanskej tradície a odráža predstavu „spravodlivého“ alebo „správneho“ hľadiska správania a rozhodovania. V bežnom i odbornom využití je spojený s férovosťou, rovnosťou pred zákonom a rešpektovaním práv jednotlivcov.

V etike a filozofii spravodlivosť predstavuje jeden zo základných princípov. Rozlišuje sa viacero druhov: distributívna spravodlivosť, ktorá sa zaoberá spravodlivým rozdeľovaním spoločných statkov a príležitostí; procedurálna spravodlivosť, ktorá kladie dôraz na férovosť a transparentnosť pravidiel a procesov; a trestnoprávna alebo retributívna spravodlivosť, ktorá posudzuje primeranosť trestu vzhľadom na závažnosť činu.

V práve a štáte je spravodlivosť kľúčovým pilierom právneho poriadku a rovnosti pred zákonom. Zaručuje rovnaký prístup k ochrane práv, neprípustnosť neoprávneného zásahu a nestranné rozhodovanie súdov, ako aj zodpovedné a transparentné postupy verejných inštitúcií.

Spoločenský význam spravodlivosti sa týka snahy o sociálnu spravodlivosť, čo zahŕňa znižovanie nerovností, prístup k základným službám a ochranu práv zraniteľných skupín. Kritiky často skúmajú, ako dosiahnuť rovnováhu medzi rovnosťou, efektivitou a solidaritou, a ako merať spravodlivé výsledky.

Kultúrne a globálne perspektívy spravodlivosti sa líšia podľa tradícií a kontextov, no zvyčajne zdieľajú spoločný cieľ korektného a udržateľného usporiadania spoločnosti. Restoratívna, trestnoprávna a procedurálna spravodlivosť predstavujú praktické prístupy na skúmanie a uvedenie spravodlivosti do činností a rozhodnutí.