rýchlostiach

Rýchlosti predstavujú mieru pohybu telesa v čase. V fyzike sa zvyčajne považujú za skalárnu veličinu, ktorá vyjadruje, ako rýchlo sa telo pohybuje, bez ohľadu na smer. Ak je potrebné uvedomiť aj smer, hovoríme o rýchlosti spojené so smerom (velocity).

Rýchlosti možno rozdeliť na priemernú a okamžitú. Priemerná rýchlosť je celková dráha deliteľná celkovým časom: priemerná rýchlosť = dĺžka cesty / čas. Okamžitá rýchlosť sa určuje ako derivácia dráhy podľa času, teda okamžitá rýchlosť v čase t popisuje, ako rýchlo sa telo pohybuje v konkrétnom okamihu.

Jednotky rýchlosti sú v sústave SI metre za sekundu (m/s). V bežnom živote sa často používajú kilometre za hodinu (km/h) alebo míle za hodinu (mph). Prevody sú jednoduché: 1 m/s sa rovná 3,6 km/h. V technických a dopravných kontextoch sa rýchlosť často udáva v týchto jednotkách podľa potreby regiónu a situácie.

Rýchlosti hrajú kľúčovú úlohu v doprave, športoch, mechanike a inžinierstve. V cestnej premávke sú rýchlosti regulované dopravnými značkami a zónami (napríklad mestský, alebo diaľničný limit). Pri meraní rýchlosti sa používajú prístroje ako rýchlomer či radarové meradlá, ktoré určujú aktuálnu rýchlosť vozidla.

V špeciálnych fyzikálnych kontextoch sa skúmajú extrémne rýchlosti, ako aj limity rýchlosti svetla, ktorá v nemennej podobe predstavuje najvyššiu možnú rýchlosť. Rýchlosti sú tiež kľúčovým prvkom pri analýze zrýchlenia, brzdných síl a efektov odporu v médiách.