oscilácií

Oscilácie, v širšom zmysle, predstavujú akýkoľvek proces alebo jav, ktorý sa pravidelne opakuje v čase, často s návratom do predchádzajúceho stavu. V fyzike sa tento pojem najčastejšie spája s harmonickými alebo periodickými pohybmi. Klasickým príkladom je jednoduchý harmonický oscilátor, ako je hmotnosť pripojená k pružine, ktorá sa pohybuje tam a späť v dôsledku pôsobenia Hookovho zákona. Vzorec pre uhlovú frekvenciu takého oscilátora je ω = √(k/m), kde k je tuhosť pružiny a m je hmotnosť.

Ďalším dôležitým typom oscilácií sú tlmené oscilácie, kde dochádza k postupnému znižovaniu amplitúdy v dôsledku strát energie, napríklad trením. Voľné oscilácie nastávajú, keď systém po vychýlení z rovnovážnej polohy osciluje bez vonkajšieho vplyvu. Vynútené oscilácie sú naopak poháňané vonkajšou periodickou silou, ktorá môže viesť k rezonancii, ak je frekvencia vonkajšej sily blízka vlastnej frekvencii systému. Rezonancia spôsobuje dramatické zvýšenie amplitúdy. Oscilácie sa vyskytujú v mnohých oblastiach fyziky, od mechaniky a akustiky po elektromagnetizmus a kvantovú mechaniku, a majú zásadný význam pre pochopenie mnohých prírodných javov.