koncentrácie

Koncentrácie, v slovenčine často označované ako koncentrácia, opisujú množstvo látky prítomnej v danom množstve roztoku, zmesi alebo média. V chemických systémoch sa koncentrácia zvyčajne vyjadruje ako pomer množstva látky k objemu roztoku alebo k hmotnosti rozpúšťadla. Najčastejšie používané formy sú molárna koncentrácia (M = mol/L), molalita (m = mol/kg rozpúšťadla) a hmotnostná koncentrácia (g/L). Ďalšie zápisy zahŕňajú percentuálne podiely (w/w, v/v) a častice na milión (ppm, ppb). Každá jednotka odráža inú normu koncentrácie a slúži na presné porovnanie a výpočet.

Koncentrácie sa zvyčajne získavajú pri príprave roztoku s presnými množstvami látky a objemom média, alebo stanovením koncentrácie meraním veličín. Bežné metódy zahŕňajú titráciu, gravimetrické metódy a spektrofotometriu. Pri spektrofotometrii sa koncentrácia odvodzuje z merania absorpcie a použitia Beer-Lambertovho zákona.

V praxi sa koncentrácie používajú v laboratóriách, vo farmácii, priemysle, environmentálnom monitorovaní a vo výrobe alkoholov a nápojov. Sledujú sa aj koncentrácie liečiv v krvnej plazme či v tkanivách na posúdenie biologického účinku alebo farmakokinetiky, ako aj koncentrácie znečisťujúcich látok vo vzduchu a vode.