hliníka

Hliník (Al, atómové číslo 13) je ľahký kov s vysokým pomerom pevnosti ku hmotnosti a vynikajúcou odolnosťou voči korózii. V čistom stave je strieborno-biely a mäkký; povrch rýchlo pokrýva tenká ochranná vrstva oxidu hliníka, ktorá zabraňuje ďalšiemu oxidovaniu.

V prírode sa hliník vyskytuje iba v zlúčeninách; hlavná ruda je bauxit. Z nej sa procesom Bayer získa alumínium hydroxid (alumína), ktorý sa následne elektrolýzou redukuje v Hall–Héroult procese na kovový hliník.

Hliník sa používa v mnohých odvetviach: leteckom, automobilovom, elektrickom a baliacom priemysle (obaly, fólie, plechy), stavebníctve a spotrebnej elektronike. Zliatiny hliníka s magnéziom, kremíkom či meďou zvyšujú pevnosť, tvrdosť a tepelnú vodivosť.

Medzi hlavné výhody patrí nízka hustota, dobrá pevnosť na hmotnosť, odolnosť proti korózii a vynikajúce tepelné a elektrické vlastnosti. Hliník je tiež veľmi dobre recyklovateľný; recyklácia znižuje energetickú náročnosť výroby a environmentálny dopad.

Historicky objav hliníka pripisujú Ørstedovi (1825); prvé komerčné výrobné metódy vyvinuli Hall a Héroult v roku 1886.