tkanív

Tkanivá sú súbory buniek a ich medzibunkovej hmoty, ktoré spolu vykonávajú špecifické funkcie v organizmoch. Vytvárajú štruktúry potrebné pre rast, pohyb, výživu a reguláciu procesov. Tkanivá vznikajú z diferencovaných buniek a ich organizácia odráža špecializáciu.

V živočíšnych organizmoch sa bežne rozlišujú štyri hlavné typy: epitelové, spojivové, svalové a nervové tkanivá. Epitelové tkanivá tvoria vrstvy buniek pokrývajúce povrchy a lemujú dutiny, zabezpečujú ochranu, výstelku a sekrečné funkcie. Spojivové tkanivá zahŕňajú tukové, kosťné, chrupavkové a krvné tkanivá, ktoré poskytujú podporu, výživu a spojenie medzi orgánmi. Svalové tkanivá umožňujú pohyb a sú rozdelené na hladké, pruhované a srdcové. Nervové tkanivá pozostávajú z neurónov a gliálnych buniek a riadia signálne procesy.

V rastlinách sa naopak rozlišujú pokryvné tkanivá (epidermis), základné tkanivá (parenchým, kolenchým, sklerenchým) a vaskulárne tkanivá (xylém a floém). Epidermis chráni povrch, parenchým slúži na stránenie a skladovanie, kolenchým a sklerenchým poskytujú mechanickú podporu. Xylém a floém zabezpečujú vodný a živinový transport a rozvod produktov fotosyntézy.

Histológia skúma mikroskopické usporiadanie tkanív, ich funkciu a vzťahy s orgánmi. Poruchy tkanív môžu viesť k ochoreniam alebo zlyhaniu funkcie orgánov. V evolúcii sú tkanivá základnou jednotkou, ktorá umožňuje organizmom vykonávať špecifické úlohy a prispôsobiť sa prostrediu.