prepozíciách

Predložky, tiež nazývané prepozície, sú slovné druhy vyjadrujúce vzťahy medzi slovami vo vete. Ich úlohou je viazať nasledujúci podstatný alebo zámenový výraz na iné slová a určiť jeho gramatický pád podľa významu predložky. V slovenčine po predložke zvyčajne nasleduje skloňovaný výraz; pád sa pritom líši podľa významu predložky (miesto, smer, čas a podobne).

Predložky sa delia na jednoduché a zložené. Pomáhajú vyjadriť široké spektrum vzťahov, najčastejšie miestne (kde a kam), časové (kedy), spôsobové (ako) či prostriedkové a príčinné alebo porovnávacie. Vzhľadom na významný kontext sú prechodom medzi miestom a smerom často potrebné zmeny v páde nasledovajúceho словa.

V slovenčine predložky často menia tvar podľa kontextu, a preto môžu mať aj varianty v písomnej podobe alebo fonetickej podobe. Napríklad predložka v sa pred spoluhláskami zvyčajne skráti na vo (vo vode, vo dvore).

Medzi bežné príklady patria: do mesta vyjadruje smer (mesto v genitíve „mesta“); v meste vyjadruje miesto (lokál „meste“); s kamarátom vyjadruje spoločnosť alebo spôsob/pProstriedok (inštrumentál); bez chleba vyjadruje absenciu (genitív); o knihe vyjadruje tému alebo obsah (lokál).

Predložky zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní sémantickej a syntaktickej štruktúry viet a ich správne používanie je základom správnej slovenčiny.