pozorovania

Pozorovania sú akt pozorovania javov, udalostí alebo faktov, ktoré si pozorovateľ zapisuje a analyzuje. Ide o získavanie informácií prostredníctvom zmyslov alebo prístrojov, často v rámci vedeckého skúmania. Pozorovania môžu byť priame (na mieste) aj nepriame (získané meraním, senzorami alebo z dokumentov).

Rozlišujeme kvalitatívne pozorovania, ktoré opisujú vlastnosti a kategórie, a kvantitatívne, ktoré zhromažďujú číselné údaje. Pozorovania sú základom mnohých výskumných metód: v experimentálnom dizajne často dopĺňajú alebo overujú hypotézy, zatiaľ čo v observačnom výskume sa zhromažďujú bez manipulácie s premennými. Spoľahlivosť pozorovaní závisí od jasných postupov, kalibrácie prístrojov, kontextu záznamov a možnosti opakovania výsledkov.

Etické otázky sú dôležité pri sociálnych a klinických pozorovaniach, kde je potrebný súhlas účastníkov a ochrana súkromia. Pozorovania majú široké uplatnenie v astronómii, biológii, meteorológii, sociálnych vedách aj v každodennej praxi a slúžia na opis javov, identifikáciu vzorov a generovanie hypotéz.