nukleótíðum

Nukleótídy sú základné stavebné jednotky nukleových kyselín, ako je DNA a RNA. Každý nukleotid sa skladá z troch zložiek: fosfátovej skupiny, päťuhlíkového cukru (ribóza v RNA a deoxyribóza v DNA) a dusíkatej bázy. Dusíkaté bázy sa delia do dvoch hlavných skupín: puríny (adenín a guanín) a pyrimidíny (cytozín, tymín v DNA a uracil v RNA).

V DNA sa nukleotídy spájajú do dlhého reťazca, pričom bázy jednej špirály sa párujú so základmi druhej špirály prostredníctvom vodíkových väzieb – adenín s tymínom (A-T) a guanín s cytozínom (G-C). Tento párovací mechanizmus je kľúčový pre replikáciu DNA a prenos genetických informácií. V RNA sú nukleotídy tiež usporiadané do reťazca, ale zvyčajne je jednovláknový a namiesto tymínu obsahuje uracil (A-U, G-C).

Okrem svojej úlohy v genetickom materiáli majú nukleotídy aj ďalšie dôležité funkcie v bunkách. Napríklad adenozíntrifosfát (ATP) je hlavnou energetickou menou bunky. Nukleotidy sú tiež súčasťou koenzýmov, ako je NAD+ a FAD, ktoré sú nevyhnutné pre metabolické procesy. Navyše, niektoré nukleotidy fungujú ako signálne molekuly, ako je cyklický AMP (cAMP), ktorý hrá úlohu v bunkovej signalizácii.