synchronizáciu

Synchronizácia je proces zosúladenia dvoch alebo viacerých systémov s cieľom dosiahnuť jednotný časový odraz alebo konzistenciu dát. Môže ísť o synchronizáciu času, dátových stavov, udalostí alebo signálov. Spravidla zahŕňa zhromažďovanie referenčných časových značiek a meranie oneskorení medzi uzlami.

V oblasti času sa často využíva časová synchronizácia prostredníctvom protokolov a služieb, ako sú Network Time Protocol (NTP) alebo Precision Time Protocol (PTP, IEEE 1588). Referenčné zdroje môžu byť GPS satelity, rádiové časové signály (DCF77, MSF, WWVB) alebo vnútorné atomové hodiny. Cieľom je minimalizovať drift a synchronizovať hodiny v sieti a systémových komponentoch.

V informatike a počítačovej technike sa synchronizácia týka riadenia prístupu k zdieľaným zdrojom (zámky, mutexy, semafory, bariéry), aby sa predišlo závadaniu a nekonzistencii dát. V distribúovaných systémoch sa používajú algoritmy na dosiahnutie súhlasu a konzistentného poradia udalostí (napr. časové značky, Lamportove hodiny, vektorové hodiny). V súborových systémoch alebo databázach znamená aj udržiavanie konzistencie medzi kópiami (rsync, replikácie).

V ďalších oblastiach má synchronizácia význam v biológii (cirkadiánsky rytmus a synchronizácia svalových buniek), v médiách (video a zvuk musia bežať v súlade) a pri riadení robotických systémov a senzorických sietí.

Medzi hlavné výzvy patria oneskorenia, jitter, nepredvídateľnosť siete, drift a latencia. Správne navrhnuté systémy používajú kombináciu referenčných zdrojov, protokolov a synchronizačných mechanizmov na dosiahnutie spoľahlivého a presného zosúladenia.