interhalogénová

Interhalogénové zlúčeniny sú chemické zlúčeniny tvorené atómami dvoch rôznych halogénov. Halogény sú prvky zo skupiny 17 periodickej tabuľky, ktoré zahŕňajú fluór, chlór, bróm, jód a astát. Všetky interhalogénové zlúčeniny okrem zlúčenín s astátom sú známe. Sú to často reaktívne látky, ktoré sa dajú získať priamou reakciou medzi dvoma halogénmi za kontrolovaných podmienok.

Väčšina interhalogénových zlúčenín je nestabilná a má tendenciu sa rozkladať na pôvodné halogény. Ich stabilita sa zvyšuje s rastúcou elektronegativitou atómu. Fluór, ako najviac elektronegatívny prvok, tvorí najstabilnejšie interhalogénové zlúčeniny, ako je napríklad trifluorid chlóru (ClF3) alebo pentafluorid brómu (BrF5). Tieto zlúčeniny sú silné oxidačné činidlá a používajú sa v rôznych chemických aplikáciách vrátane ako činidlá pri fluorovaní.

Interhalogénové zlúčeniny sa líšia vo svojom zložení a štruktúre. Môžu obsahovať jeden, tri, päť alebo sedem atómov halogénu viazaných na centrálny atóm. Napríklad, zlúčeniny typu AX, AX3, AX5 a AX7, kde A je menej elektronegatívny halogén a X je viac elektronegatívny halogén. Ich chemické vlastnosti sú často podobné vlastnostiam halogénov, z ktorých sú tvorené, ale môžu byť aj oveľa reaktívnejšie. Používajú sa v rôznych špecializovaných aplikáciách v organickej syntéze a ako študijné materiály v chémii.